Lenka Tsikoliya

cz | en

prev | next

Verejné priestory Šafárikovo námestie a Fajnorovo nábrežie v Bratislave

Soutěžní projekt:

BRATISLAVSKÁ NÁPLAVKA: dunajské naplaveniny Novozámockého ramena

 

Autoři: Prof. akad. arch. Imro Vaško, MgA. Shota Tsikoliya, MSc. Ph.D., MgA. Lenka Janušková

5.1.2016

 

Návrh získal odměnu za odvážný jednotný konceptuální přístup ke všem řešeným veřejným prostorám.

 

Popis filozoficko–koncepčných východísk návrhu

Autori súťažného návrhu predkladajú nový a univerzálny povrch terénu celého riešeného územia, ktorý architektonicky integruje všetky navrhované urbánne, sociálne, spoločenské, kultúrne a komerčné aktivity. Urbanisticko-architektonická štruktúra “krajiny naplavenín” (NÁPLAVKA) generovaná súčasnými architektonicko-dizajnérskymi prostriedkami vytvára výtvarno-estetickú krajinu dunajských ramien a ponúka hlavnému mestu Slovenska - Bratislave autorský, originálny a atraktívny oddychovo-kultúrno-eventovo-športový verejný mestský priestor.

Bratislavská NÁPLAVKA je inšpirovaná populárnym pražským rehabilitovaným verejným priestorom na brehu Vltavy, ktorý sa etabloval na základe aktivít obyvateľov Prahy a čo môže iniciovať pokračujúcu kultúrnu výmenu medzi bývalými československými hlavnými mestami. Koncepcia návrhu vychádza z historickej topografie riešeného územia – vyústenia Novozámockého ramena Dunaja na Fajnorovom nábreží, ktoré tieklo pozdĺž dnešnej cesty na Vajanskom nábreží a cez Šafárikovo námestie pokračovalo až k Dunajskej ulici a k Dostojevského radu. Rozvoj Bratislavy vždy úzko súvisel s riekou. Dunaj mal determinujúci vplyv na obraz mesta, dnešná uličná sieť centra Bratislavy čiastočne kopíruje pôvodné dunajské ramená, ktoré sa rozlievali od karpatsko-alpskej brány medzi Viedňou a Bratislavou do širokej nivy lužných lesov Podunajskej nížiny.

Dynamicky a parametricky premodelovaný povrch terénu Fajnorovho nábrežia, Šafárikovho námestia (s výnimkou Kačacej fontány) a parku vytvára architektonickú štruktúru naplavenín, ktoré sú líniovým urbánnym parkom – tečúcim námestím, ktoré svojou pôdorysnou konfiguráciou “meandrov” a “vĺn” vytvára rôznorodé možnosti choreografie pohybu chodcov, pasantov, oddychujúcich alebo športovcov, ako aj bicyklistov. Výšková dramaturgia proporcií terénu umožňuje navrhovanie naplaveninových “dún”, ktoré vytvárajú špecifické, prekryté architektonické priestory pod povrchom spoločného univerzálneho terénu.

Krajina “dún”, “meandrov” a “vĺn” je tak jediným architektonickým dizajnom konkrétnej BRATISLAVSKEJ NÁPLAVKY reagujúcej na všetky navrhované architektonické programy bez vytvárania ďalšieho architektonického “smogu” pridávaním iných architektonických štýlov a stavebných technológií s výnimkou dočasných a tématizovaných architektonických konštrukcií. Návrh obnovuje historickú stopu Novozámockého ramena a architektonicko-výtvarne generuje novú BRATISLAVSKÚ NÁPLAVKU ako lineárny park. Metóda parametrického navrhovania dynamického toku naplavených sedimentov je metódou súčasného architektonického navrhovania. Snahou autorského kolektívu je priblížiť architektúru bratislavského verejného priestoru originalite a kvalitám súčasného urbánneho dizajnu novej generácie a zmeneného životného štýlu (námestie v Innsbrucku od Hannesa Stiefela, prístav v Jokohame od FOA, mesto kultúry Santiago de Compostela od Petera Eisenmana alebo záhrad v Benátkach a Edinburgu od Charlesa Jencksa).

 

Popis koncepcie širších vzťahov - definovanie základných prevádzkových východísk v kontexte lokality

Lineárny tečúci park BRATISLAVSKÁ NÁPLAVKA paralelne kopíruje novovytvorenú severojužnú električkovú trasu prepájajúcu centrum Starého mesta a Bratislavy na ľavom brehu s Petržalkou na pravom brehu Dunaja. Zatočený a meandrujúci pôdorys lineárneho parku Fajnorovho nábrežia, Gondovej ulice, Šafárikovho námestia a Gajovej ulice tvorí osovú súslednosť voľnočasových aktivít vo verejnom priestore meniacom svoj charakter a temperament vzhľadom na konkrétne susedstvá v lokalite. Priečne ťahy cez navrhované územie lineárneho parku rozdeľujú os na diferencované územia s rozdielnymi sociálno-spoločenskými aktivitami. BRATISLAVSKÁ NÁPLAVKA je štruktúrou námestí a hierarchizovaných verejných priestorov nadregionálneho (nábrežie) a zároveň mikrourbanistického (vnútroblok) významu.

 

Popis funkčného využitia a programovej náplne navrhovaného priestoru A1 (A3, A2)

Park na Gajovej ulici je doznievajúca plytká lagúna naplavenín vystupujúca nad pôdorysnú stopu Landererovho paláca. Vyvýšená a zrezaná hrana svahu naplavenín PARKU vytvára priestorovú - optickú aj zvukovú - bariéru medzi aktívnym mestským a uličným priestorom Šafárikovho námestia a kľudovým, pasívnym - vnútroblokovým parkom určeným hlavne obyvateľom priľahlého územia. Transparentná hrana priečneho rezu naplaveniny vytvára priestor pre aktívny komerčný parter pred Kačacou fontánou – historickým parčíkom celomestského významu (kaviareň, občerstvenie, WC, novinový a kvetinový stánok…). Premodelovaný zvlnený terén vnútroblokového parku na Gajovej ulici zachováva bazénik s plastikou a existujúcu vzrastlú zeleň, topológia naplavenín diferencuje priestor na ďalšie krajinné, ako aj sociálne intímne podpriestory. Na zatrávnených povrchoch sú chodníky, lavičky a vymedzené zóny pre pieskovisko, fitness alebo piknik a BBQ area.

 

B1 (B2)

Fajnorovo nábrežie je dizajnované ako mohutná naplavenina toku Dunaja vymedzená brehom rieky a protipovodňovým múrom. Vzniknutá povrchovo spevnená URBÁNNA PLÁŽ stupňovito klesá do rieky a vytvára vo vyšších - záplavami menej ohrozených úrovniach - plošiny pre promenádu a cyklotrasu medzi Vajanským nábrežím a Euroveou. Plošiny pre sezónne športy (plážový volejbal, futbal, klzisko…) a masové športové podujatia (Beh Bratislavčanov…) sú povrchovo diferencované a lineárne radené funkcie v osi protipovodňového múru. V terénnych zlomoch naplavenín vznikajú menšie priestory pre zapustené pavilóny drobného občerstvenia, WC alebo požičovne športového vybavenia. V zatočení pred Starým mostom sa architektonické geometrie dramaticky vzdúvajú do mohutných náplavových vĺn a perejí, dopĺňajú a podporujú vertikalitu strážneho domčeka mosta a vytvárajú architektonické objemy pre väčšiu reštauračnú a galerijnú prevádzku Nová Umelka, ktorá nadväzuje na historickú výstavnú sieň Moderny - Umelka. Podzemný zatemnený galérijný “dark space” pre nové umelecké médiá tak dopĺňa klasický osvetlený výstavný priestor Umelky “white box”. Vytvorená nehierarchizovaná plocha AKADEMICKEJ PIAZETTY pred FF UK (PF UK) tak svojím dynamickým charakterom umožnila koncentrovanie verejného outdoorového akademického života v päte zakrivenia dopravného nájazdu na Starý most. Zakončenie Šafárikovho námestia s podzemným verejným WC ponúka vytvorenie ďalšieho podzemného výstavného priestoru múzea fotografie Ladislava Bielika, kde povrchová vyvýšenina by mohla byť MONUMENTOM - mohylou, pamätníkom a spomienkou na obete okupácie Československa v roku 1968.

 

Popis kompozičných a priestorových vzťahov

Generovaná naplaveninová krajina je topologickým povrchom akomodujúcim všetky architektonické funkcie a objemy a zabraňujúcim vytváranie ďalšieho architektonicko-dizajnérskeho “smogu”. Zvlnený terén je architektúrou námestí, ale aj parkov, ako aj architektonickou konštrukciou navrhovaných pavilónov integrovaných v konštrukciách naplaveninových “dún”. Topografia územia je lineárnym vektorovým tokom naplavenín Dunaja s vodnými akupunktúrnymi bodmi pôvodných verejných záchodov, Kačacej fontány a plastiky s jazierkom. Kompozícia zakrivenia priestorov je diferencovaná podľa sily toku od rýchleho ústia ramena Dunaja až po tichú a plytkú lagúnu parku.

 

Popis koncepcie z pohľadu environmentálnych a ekologických aspektov

Samotná koncepcia a povaha architektonicko-výtvarného návrhu BRATISLAVSKÁ NÁPLAVKA: dunajské naplaveniny Novozámockého ramena je svojou podstatou, ale aj úvahou o technologickom a materiálovom architektonickom riešení predpokladom na aplikáciu ekologicky a environmentálne priateľských materiálov a stavebných postupov. Architektúru naplavenín tvoria prírodné materiály povrchov blízkych vode a rieke – kamenné dlažby, drevené paluby, betóny, piesky, štrky, trávy a trávniky. Návrh implementuje existujúce umelecké, sochárske, ale aj architektonické danosti – Kačacia fontána, jazierko so sochou v PARKU, podzemné verejné WC. Navrhovaný lineárny park má kontinuálnu topografiu krajiny s diferencovanými územiami, ktoré môžu byť budované nezávisle a v ľubovolnom poradí.

 

Popis koncepcie z pohľadu sociálneho a ekonomického rozvoja lokality

BRATISLAVSKÁ NÁPLAVKA má ambíciu vytvoriť mnohovrstevnatý kultivovaný verejný priestor, kde by našlo oddych, zábavu aj šport celé generačné spektrum obyvateľov aj návštevníkov Bratislavy počas všetkých ročných období. Konkrétne navrhovanie jednotlivých častí územia z hľadiska potrieb miestnych obyvateľov, ostatných Bratislavčanov, ako aj urbánnych surferov je základnou prioritou sociálnej diferenciácie programového navrhovania. Progresívne a ambiciózne architektonické riešenie celého navrhovaného územia digitalizovanou metódou navrhovania s inteligentným technologickým projektovým riešením má za cieľ navrhnúť ikonické miesto na mape Bratislavy, ktoré by svojím magnetizmom aktivizovalo ekonomický, ako aj kultúrny potenciál Bratislavy ako hlavného mesta nového Slovenska.

Prof. akad. arch. Imro Vaško